Narážal som len na to, že ty chodíš na hrob starým rodičom, ja svojim rodičom. A to nehovorím o tom, keby som - a dúfam, že sa toho nedožijem - chodil na hrob partnerovi alebo svojmu dieťaťu. Ak teraz tvrdíš, že by popisovaná činnosť nad týmto hrobom s tebou ani nehla, tak ti ani trochu neverím. A "slovenský folklór" s tým ozaj nemá nič spoločné, to je hlboko osobná vec každého. Ak si teda narážala na to, že tri štvrtiny slovákov sa hlásia ku kresťanstvu (že sme takí "pobozny curaci", aby som citoval svejka). Jasné, každý si to prežíva po svojom. Ja osobne nad hrobom zhola nič necítim, takže chodenie na hrob mi moc nehovorí. Ale ak niekto chčije na tento hrob, je to výsmech mojím pocitom. A ak v 19tich tvrdíš, že by si sa nad to dokázala povzniesť bez mihnutia brvy, tak sa mi to zdá nepravdepodobné, aj keď ťa nepoznám, aby si vo svojom veku zažila také veci, že by si ostala natoľko otrlá
Najhoršie je, že táto debata vznikla z úplne nepravdepodobného podnetu... ale ide o niečo iné, tak preto na to ešte reagujem.
