jARKO2 ( ):
SKLO :
1 : Ak by sa prestali vyrábať tie veľké dekoračné zrkadlá (s výnimkou kde sú nevyhnutné, ako napríklad kaderníctvo) a namiesto nich sa vyrábali len menšie zrkadielka, ušetrilo by sa tým množstvo skla.
2 : Veľa skla sa minie aj na výrobu sklenených fliaš, pohárov, misiek, tanierov,šperkov, dekoračných doplnkov, stolíkov, atd. Myslím že to je úplne neefektívne. Sklenené fľaše a riad by sa mali nahradiť riadom z umelej hmoty. Takéto výrobky sú nielen nerozbitné (takže sa ušetrí na škodách), ale sú aj ľahšie, takže ich preprava spotrebuje menej benzínu, a okrem iného sú aj ľahšie vyrobiteľné než sklo, majú menšiu uhlíkovú stopu. Stolíky by sa taktiež mali začať vyrábať výlučne z umelej hmoty. A čo sa šperkov a dekoračných výrobkov týka, o tých som už písal minule že ich ďaľšia výroba je zbytočná, už ich bolo vyrobených viac než dosť, uspokojme sa s tým množstvom, ktoré už existuje.
DREVO :
1 : Zákaz kúrenia drevom (nahradiť plynom či elektrinou)
2 : Veľa dreva sa minie pri požiaroch v lete. Preto je nevyhnutné v lete zvýšiť počet lesných hliadok, aby sa zrýchlili lesné zásahy. Čím skorej sa požiar podarí identifikovať a pristúpiť k nemu, tým menej sa rozšíri a zhorí menej dreva.
3 : Veľa dreva sa minie na výrobu truhle. Truhla však mŕtvemu v zemi nepomôže, je to zbytočný dekoračný doplnok, keby bol mŕtvy pochovaný na nosítkach, znížila by sa tým spotreba dreva a eko stopa.
4 : Papierové diáre, kalendáre, mapy, pohľadnice spotrebujú značné množstvo dreva, ale dnes už nie sú potrebné. Diáre a kalendáre sa dajú nahradiť mobilnýn diárom a kalendárom. Papierová mapa sa dá nahradiť GPS. Pohľadnica sa dá nahradiť SMS.
5 : Knihy, časopisy. Dnes si bežný človek kúpi knihu/časopis, za týždeň ju prečíta a hodí kúta. Preto by bolo efektívnejšie znížiť ich výrobu o 90%, a ten malý zvyšok dať do požičiavacích zariadení, tak bude kníh a časopisov dostatok pre každého.
6 : Stoly,stolíky, stoličky a iný nábytok prestať vyrábať z dreva, ale začať ho výrabať z umelej hmoty.
7 : Stop výroby šuflíkov, skrín, poličiek. (namiesto nich dať veci na posteľ, na stôl, na stoličku, alebo na zem). Tým sa ušetrí značná časť dreva, lebo všetky tieto výrobky okrem toho, že sú pre život nepotrebné, sú ešte aj vyrábané z dreva.
8 : Stop výroby dekoračných predmetov, ponechať už len existujúce dekoračné predmety. Tým sa ušetrí výroba mnohých drevených dekoračných predmetov.
9 : V prvom zo svojich článkov o úspore zdrojov, som písal o šetrení v jedle skrze 5 bodov. Pokiaľ by sa ich podarilo všetky dodržať mohli by sme zmenšiť polia o 36% a na úkor nich zasadiť nové stromy.
10 : Oznamovacie papierové zásielky nahradiť správou na mobil, na email.
11 : Drevené obaly na pitie nahradiť plastovými, alebo ešte lepšie, čapovacími automatmi - ("písal som o tom v prvom článku v kategórii "úspora jedla")
12 : Zákaz bilboardov (nech si inzeranty robia reklam cez masmédia - internet, TV, rádio,). Zákaz hádzania letákov do schránok (namiesto toho nech inzerant robí reklamu cez masmédia). Zákaz lepenia plagátov na stlpoch, smetných košoch, múroch zástavkach.
13 : Veľa obalov je dnes z papieru. Tovar sa balí do papierových krabíc, a to nie je dobré. Obal sa roztrhne a už je nepoužiteľný, pošle sa do spaľovne alebo sa zahrabe do zeme. Iste, nejaká časť papieru ide do recyklácia, ale hodnota recyklácie je v Europe stále nedostatočná, navyše aj pri recyklácii sa minie veľa elektriny a plynu, lebo papier sa roztaví a potom sa znovu vymodeluje. Preto je lepšie vyrábať obaly z plastu, plastové obaly. Tie sú dlhotrvajúce a pri otváraní tovaru sa nepoškodia, takže ich netreba opravovať.
14 : Žiaci v škole si dnes píšu poznámky do zošitov. Ideálne by bolo kebyže existuje jeden zošit so všetkými poznámkami, ktorí by si žiaci medzi sebou neustále vymienali. Príklad, Janko chodí do 9 triedy na matematiku, nový zošit na matematiku si nekúpil, škola mu dala zošit na matematiku v ktorom sú všetky poznámky aj s vyriešenými príkladmi v priebehu celého roku. Janko si teda na hodine matematiky poznámky nepíše, lebo už vlastní zošit v ktorom sú všetky poznámky z daného predmetu za daný rok. Keď Janko skončí ročník, tento zošiť odovzdá naspäť škole a tá ho dá ďalší rok inému žiakovi na hodinu matematiky ktorý nastúpi do 9 ročníka. Takto by to fungovalo vo všetkých predmetoch a vo všetkých ročníkoch. Takto by sa ušetrilo veľké množstvo zošitov, a teda i dreva keďže zošity sú vyrábané z dreva.
15 : Namiesto jednorázových papierových plienok by sa mali používať výlučne bavlnené dlhotrvajúce plienky.
RECYKLACIA :
Recyklovať sa dnes dajú jednotlivé produkty vyrobené z plastu, dreva, ocele, železa, hliníka, skla, kože, gumy a iných kovov a materiálov. Zlá správa je ale, že sa recykluje málo, preto drtivé % recyklovateľných výrobkov skončí buď v spaľovni alebo sa zahrabáva do zeme. Dnes sa vo svete recykluje v priemere len 30%. Svet recykluje veľmi málo, a tým pádom musí viac vyrábať nových produktov z nových materiálov, čo so sebou obnáša nielen zvýšenu spotrebu zdrojov ale aj emisií. Je nevyhnutné investovať peniaze aby sa rozšírili svetové recyklačné jednotky, aby dosiahli mieru recyklovanosti aspoň 90% a viac.
Niekto by však mohol namietnúť, že recyklovateľný odpad ktorý sa spáli, že sa z neho spaľovne vyrábajú elektrinu, takže to nie až také zlé. Toto tvrdenie má ale 4 problémy :
1 : Nie všetky spaľovne sú dnes dvojakého využitia, že spaľujú aj odpad a súčasne z neho aj vyrábajú elektrinu.
2 : Aj keby sa z odpadu vyrábala elektrina, ide o výrobu elektriny na nečisto. Má to rovnako vysokú emisnú stopu ako výroba elektriny spaľovaním fosílnych palív.
3 : Recykláciou sa ušetrí mnohonásobne viac emisií, než spaľovaním odpadu na výrobu elektriny
4 : Pri spaľovaní recyklovaného odpadu dochádza k potrebe vyrábať nové produkty, čo vedie k zvyšovaniu tlaku na zdroje, a prehlbuje tak nedostatok zdrojov.
CO2 :
Znižovaniu CO2 by pomohlo zachovávanie všetkých bodov v "jedle", "stavebníctve", "vykurovaní", "doprave", "elektrine", "recyklovaní" o ktorých som už písal. Extrémne by sa znížila spotreba týchto zdrojov a tým pádom aj CO2. Znižovať CO2 by však dokázalo aj :
1 : Zbieranie listov. Samozrejme, nie tých čo napadnú v lese. Tie potrebujú stromy ako hnojivo. Ale čo také listy ktoré spadnú v záhrade, alebo v parkoch, či v mestských stromoradiach ? Tie čo padnú pri koreňovú sústavu stromu tie treba ponechať, lebo slúžia ako hnojivo pre stromy, ale tie čo dopadnú mimo je potrebné zhrabať. Každý list ktorý zhnije vylučuje do ovzdušia CO2. Tie ktoré zhnijú na zemine, polku CO2 odovzdajú pôde čo je v poriadku, lenže zvyšnú polovičku odovzdajú ovzdušiu. Listy čo zhnijú na chodníku, odovzdajú 100% CO2 ovzdušia. Preto zbieranie listov v mestských oblastiach a na záhradach domov nemá len okrasný význam, ale znižuje to aj CO2 + zo zozbieraného lístia možno vyrábať bioplyn. Rozhodne by teda štáty sveta mali vynaložiť viac úsilia na zbieranie popadaného lístia.
PS : Nie všetky riešenia by boli reálne v kapitalistickej ekonomike, preto by jednotlivé štáty museli prejsť do takého typu, že celú ekonomiku bude riadiť výlučne štát, vrátane všetkých podnikov, tovaru a služieb.
____________________
2 : Znížiť emisie CO2 by mohlo aj zakázanie chovu koní. 1 koň má uhlíkovú stopu podobne ako 1 auto, približne 2 tony CO2 ročne. Kým z iných bylinožravcov ako sú svine, kravy, kozy, je úžitok, je z nich jedlo a živočísne produkty, z koní stravný úžitok nie je, slúžia len na rekreačné jazdenie. Kone preto predstavujú len módny doplnok niektorých boháčov, a dosť uhlíkovo náročný módny doplnok. Preto ich efektivita je mizivá, a nie sú viac potrebné.
_____________________
3 : CO2 a metán nie sú jedinými otepľujúcimi prvkami. Teplotu určuje aj povrch krajiny. Kde je betón/dlažba tam je oveľa teplejšie, než niekde kde je zemina/tráva. Najlepším riešením by bolo odstrániť všetok betón a dlažbu v mestách a na dedinách. Beton by zostal len na hlavných cestách, ale v bočných uličkách a všade inde kde bol kedysi betón/dlažba by bola teraz zemina. Tam kde bol kedysi betón nech je teraz zemina, a nech tam radšej rastie tráva a stromy. Okrem iného trávnaté plochy by sa dali dať aj na strechu panelákov, či domov.
Výhod je hneď niekoľko : 1 : Chladnejšie mestá = menšia spotreba elektriny na klimatizáciu = menej CO2 / 2 : Menšia spotreba betónu, menej cestných opráv = menšia spotreba CO2 + štát minie menej peňazí / 3 : Tam kde bol kedysi betón bude teraz tráva a stromy ktoré zachytávajú a znižujú CO2, spomaľujú rýchlosť vetra a čistia vzduch od prachu. Na všetkých budovách sa zasadí živý plot ktorý bude pohlcovať CO2 a súčasne aj dobre izoluje čím sa zmenšuje spotreba klimatizácie v lete a spotreba plynu v zime. Výhoda živého plotu je, že je rýchlorastúci. / 4 : Rozšírenie trávnatých ploch, živých plotov a stromov = viac organického materiálu z ktorého možno vyprodukovať bioplyn, ktorý možno použiť v doprave (má 2,5 násobné menšie emisie než benzín/nafta) / 5 : Menej zranení, keďže padnúť na tráve je menej bolestivejšie než padnúť na betóne/dlažbe. / 6 : Menej kolapsov z tepla / 7 : Menej potôp, pretože zemina lepšie absorbuje vodu ako betón.
Sú tu aj ďaľšie spôsoby ako zmeniť povrch krajiny, aby pohlcolval menej tepla tu patrí :
1 : Ľudia môžu nosiť iba biele oblečenie - biela odráža teplo
2 : Všetky automobily a dopravné prostriedky musia byť natreté nabielo - biela odráža teplo
3 : Všetky kovové, kamenné a plechové predmety ako sú semafory, lavičky, brány, lampy, stožiare, atd... premaľovať na bielo - biela odráža teplo.
4 : Všetky vysoké múry, vrátame domových a panelákových múrov a stien do ktorých výšok nedosiahne živý plot, premaľovať na bielo (okrem striech, na ktorých dať živý trávnik), biela farba totiž odráža teplo.
___________________
4 : Treba zakázať domáce kompostovanie
Príklad, ak máte v domácom komposte 100kg trávy, vyprodukujete tým 40000 litrov metánu, a teda 40m3 metánu, to je 26kg metánu, a kedže metán je 30 násobne horší skleníkový plyn ako CO2, je to ekvivalent 780 kg CO2. Takže len hnojenie záhradky, o ktorom si ľudia myslia že je neviem ako ekologické má uhlíkovu stopu 780 kg CO2. K tomu treba pripočítať ešte aj emisie síry a oxidu dusného, čo sú ďaľšie emisné plyny zhoršujúce globálne otepľovanie. Vážne, keby domáci záhradkári amatérsky nekompostovali, spravili by lepšie. Keď chcú záhradkári mať hnojivo, tak nech si kúpie tie chemicky vyrobené. Síce je chemické, ale za to ten závod dokáže to hnojivo vyrobiť oveľa ekologickejšie, dokáže pri výrobe zachytiť únik metánu, oxidu dusného, síry a iných skleníkových plynov, čo amatérsky kompostár v domácich podmienkach nedokáže. Len špeciálne kompostárne ako bioplynové stanice, len oni dokážu zabrániť tomu aby z toho kompostu unikal plyn do atmosféry. Bežný amatér toto nedokáže.
www.sciencedirect.com
Fu ngovalo by to teda nasledovne, bol by určený jeden deň v mesiaci, napríklad 15 deň v mesiaci, a iba vtedy by sa mohlo kosiť a zbierať bioodpad (haluze, konáre, zelina) a dávať ho do kompostového koša. V ten istý deň večer by chodilo auto na zber kompostu a kompost odovzdalo bioplynovým staniciam, ktoré by z neho vyrábali bioplyn. Je veľmi dôležité aby kompost bol zozbieraný ešte v ten deň, čím skorej sa kompost zoberie do bioplynárne, tým menej emisných plynov z neho unikne.
________________
5 : Využívanie nevyužitej poľnohospodárskej pôdy
Veľa pôdy je pustej, nie je na nej vôbec nič, ani žiadne plodiny, ani žiaden les, ani žiadna stavba, skrátka nič, len holá zemina. Len na Slovensku máme okolo 464 830 hektárov a teda 4648 km2 takejto pôdy, čiže takmer 10% územia Slovenska. Vo svete sú tie čísla podobne veľké. Je to škoda, lebo keby sa na tejto pôde zasadili stromy, tak z hladiska znižovania emisií by to veľmi prospelo.
________________
PS : V programe šetrenia NIE JE žiadné drastické riešenie typu : "Nemaj žiadne dieťa, nejedz mäso, cestuj peši/na bicykli, čerpaj vodu zo studne, kúp sa a per v potoku, chod si narúbať do lesa kúr drevom, zahod mobil, PC,TV, nepoužívaj internet, bývaj v stane, v jaskyni, v chatrči, nos 1 tričko a neumývaj sa, atdd... Nie !!!, Ide o najľahšiu a najefektívnejšiu cestu ako vyriešiť všetky problémy, ktoré aktuálne trápia Zem a ľudstvo.
PRACOVNÉ MIESTA
Populácia starne, demografický pomer sa preto zhoršuje a dochádza k nedostatku pracujúcich. Je preto nevyhnutné hľadať riešenia ako efektívne šetriť pracovnou silou. Tu je niekoľko možností :
1 : Niektoré práce treba nahradiť robotizáciou, umelou inteligenciou. Ak budú pracovať roboty a Al, bude potrebných menej pracujúcich. Tým sa ušetrí pracovná sila. Niektoré práce by sa už teraz dali nahradiť robotmi, iné v blízkej budúcnosti.
_________________
2 : Zavedením zákona – každý v pracovnom veku 18-63 musí pracovať.Veď aj dnes máme na Slovensku státisíce ľudí v pracovnom veku, ktorí nepracujú a pritom majú dostatok sily na pracovanie. A teda máme dostatok voľnej nevyužitej pracovnej sily
________________
3 : Zefektívnením využívania zdrojov a služieb. Príklad, v meste sa nachádza 100 obchodov s oblečením. Ale k čomu je potrebné tolko obchodov kde každý obchod je prázdny alebo poloprázdny ? Lepšie by bolo kebyže máme len 30 obchodov, ale všetky by boli vyfullované a pracovali na 100% kapacitu, a nie aby si v obchodoch lakovali predavačky nechty od nudy a hrali sa na mobile. Čím vyššia efektivita, tým menej ľudí bude pracovať v danom obore, takže bude menší tlak na pracovnú silu. Takto je to dnes s mnohými službami na Slovensku, mnohé z nich sú preplnené, a nepracujú ani zďaleka na 100% kapacitu.
Iný príklad, v niektorých krajinách pripadá na 1 učitela 30-60 žiakov. Na Slovensku je tomu len 15 žiakov. Učitelia učia často krát poloprázdne triedy. Ide tým pádom o obrovskú neefektivitu práce. Ak by jeden učiteľ učil napríklad 60 žiakov, efektivita by sa zvýšila 4 násobne, čoho následkom by sme potrebovali 4 násobne menej učiteľov a tým by sa výrazne zmiernili tlaky na pracovnú silu.
________________
4 : Zrušením prác ktoré nevyhnutne k životu nepotrebujeme. Myslíte si že všetky práce na trhu práce potrebujeme nevyhnutne k prežitiu ? Tak to ste potom na omyle. Na trhu práce sú dnes desiatky prác ktoré reálne k prežitiu nepotrebujeme, alebo si ich vieme spraviť aj sami. Potrebujeme k prežitiu reštaurácie ? Nie, jedlo si vieme uvariť doma aj sami. Potrebujeme k prežitiu kaviarničky ? Nie, kávu si vieme spraviť aj doma. Potrebujeme k prežitiu bary ? Nie, alkohol si vieme vypiť aj doma. Potrebujeme k prežitiu diskotéky ? Nie, zabaviť sa vieme aj inak a inde. Potrebujeme k prežitiu divadelných hercov ? No sotva. Potrebujeme k prežitiu homeopatov, domácich liečiteľov, veštcov, ezoterikov, kúzelníkov, cirkusantov ? No sotva. Potrebujeme k životu manikúrky, pedikúrky, kozmetičky, vizážistky ? Nie, všetko toto si človek vie spraviť aj sám. Potrebujeme módnych návrhárov ? No sotva. Potrebujeme športových trénerov ? Nie, športovať môžeme aj bez nich. Potrebujeme fitnestrénerov ? Nie, cvičiť vo fitku vieme aj sami. Potrebujeme učiteľov hudobnej, telesnej výtvarnej, dejepisu, cudzích jazykov ? No sotva, tieto predmety k prežitiu nepotrebujeme, a cudzojazyčný text si dnes vieme preložiť aj cez prekladač. Potrebujeme dnes upratovačky ? No sotva, svoj svinčík si dnes može upratať každý sám, len netreba byť lenivý. Potrebujeme k prežitiu záhradníkov ? No sotva, o záhradu sa dnes može každý starať sám, a ak nechce, tak nech mu záhrada vykape, svet sa nezrúti. Potrebujeme k životu pekárov ? No sotva, dnes sa može každý naučiť spraviť domáci chlieb z múky sám doma, nie je to ťažké. Potrebujeme k životu pokladníkov ? V podstate nie, dnes už existujú obchody kde si človek nablokovať a zaplatiť za tovar aj sám. Potrebujeme dnes predavačov ? V podstate nie, existujú dnes aj samoobslužné obchody, kde to funguje tak, že prídete do obchodu, do počítačového panelu zadáte produkt ktorý potrebujete, a ten vám zadá či je produkt v obchode a kde presne sa nachádza. Následne si tovar prevezmete, vyskúšate, a ak sa rozhodnete kúpiť, tak ho aj kúpite a zaplatíte cez aplikáciu. Priestor je monitorovaný kamerami, takže sa neoplatí podvádzať. Potrebujeme k prežitiu kuriérov ? No sotva, ak potrebujem nejaký produkt viem si ísť po neho aj sám do obchodu, k tomu nepotrebujem kuriéra aby mi ho doniesol až domov ako keby som nemal nohy :D. Určite nepotrebujeme ani roznych traderov, burzových špekulantov, akciové, hedžové a investičné firmy a fondy ktoré špekulujú a hazardujú na burze s peniazmi klientov. Potrebujeme výrobcov šperkov ? No sotva. Potrebujeme k prežitiu tetovačov - tatérov ? No sotva. Potrebujeme k životu rôzných influencerov, ktorí sa živia propagovaním produktov ? No sotva. Potrebujeme na športových zápasoch roztlieskavačky ? No sotva. Potrebujeme tanečníkov ? No sotva. Potrebujeme k prežitiu farbičov vlasov ? No sotva. Potrebujeme k životu autočistiarne ? Nie, umyť auto si vieme aj sami. Potrebujeme k životu cukrárov ? Nie, zákusky a zmrzlinu si vieme vyrobiť aj sami. Potrebujeme k životu neziskovky ? Nie, dakedy neziskovky neboli a žili sme normálne. Potrebujeme náhrobné kamene ? Nie, mrtvy človek nepotrebuje mať náhrobný kamen, stačí skromný pohreb do zeme a drevený kríž. Týmto zanikne veľa kamenárov. Potrebujeme domácich predajcov na trhoch, tržniciach, domácich výrobkov ako zelenina, ovocie, domáce výrobky ? Nie, ved všetko toto sa dnes dá kúpiť v hypermarketoch. Potrebujeme kvetinárov ? Nie, ak chce niekto kvety, nech si kúpi umelé kvety, no ak bude mať umelé kvety, tie mu nebudú vednúť a može ich mať natrvalo. Ale ak budú mať ľudia natrvalo jedni nevednúce kvety, už nebudú potrebovať kupovať daľšie kvety, takže kvetinárstva v podstate zaniknú. A ak sa niekomu nepáčia umelé kvety, nič mu nebráni aby si išiel sám natrhať kvety na lúku, alebo si ich sám vypestoval v záhrade. Veľmi veľa ľudí sa živí a ich jedinou prácou je prenajímanie priestorov. Sú majiteľmi priestorov, či už sú to obydlia alebo obchodné priestory, ktoré potom prenajímajú iným ľuďom. Pokiaľ by však všetky obydlia a obchodné priestory znárodnil štát, tak už by títo ľudía prišli o svoju prácu a museli si nájsť inú prácu. Po novom by teda obydlia a obchodné priestory vlastnil a prenajímal štát, a nie občania, takže na prenajímanie obydlí/obchodných priestorov by stačilo oveľa menej ľudí než je tomu dnes. Keď dnes na prenajatie 10000 jednotlivých obydlí/obchodných priestorov je potrebných 10000 prenajímateľov, tak po novom pokiaľ by prenajímal štát, by stačilo kľudne 100 štátnych prenajímateľov, 1 štátny prenajímateľ by mal na starosť prenajímanie 100 obydlí/obchodných priestorov. Týmto by sa dalo výrazne ušetriť pracovnej sily na prenajímanie obydlí/obchodných priestorov.Toto isté platí na riadenie prevádzok. 1 štátny zamestnanec by sa staral o 10 prevádzok, čiže nie ako dnes kedy sa 1 majiteľ stará o 1 prevádzku, ale teraz by sa staral 1 štátny zamestnanec o 10 prevádzok, čo je oveľa viac, takže na "staranie sa o prevádzky" bude treba oveľa menšia pracovná sila ako je tomu dnes ! Dnes veľa ľudí pracujú v pekárniach, pečú chleba a ostatné múčne výrobky pre ľudí. Ale myslím, že to nie je potrebné. Dnes si totiž môže už každý človek kúpiť múku v hypermarkete a spraviť doma v rúre domáci chlieb, alebo iné pekárenské výrobky. Takže nie je potrebné aby sme na to zamestnávali pekárov. Otázne je či potrebujeme kuchárov a čašníkov v reštauráciach. Dnes si totiž ľudia možu spraviť jedlo aj doma, nepotrebujú teda chodiť po jedlo do reštaurácie, vývarovní. Možno by teda bolo vhodné nejaké tie reštaurácie ponechať, ale len veľmi malé množstvo. Sochári, výtvarníci, sú dnes potrební ? Nuž, za ten čas čo existuje ľudstvo, bolo vytvorených nesmierne množstvo obrazov a sôch., takže nové už nie je treba, počet tých čo existuje viac než stačí. Veľa pracantov by sa dalo ušetriť aj kebyže sa prestanú opravovať chodníky, uličky v mestách a bočné cestné uličky. Beton a asfalt by zostal iba na hlavných cestách. Len na Slovensku by sa týmto sposobom ušetrili desatisíce pracantov ! Nevýhody opráv betonu sú totiž obrovské - vypúšťa to veľa emisií, zvyšuje spotrebu ropy, stojí to veľa penazí a zbytočne to zamestnáva desatisíce pracantov (ktorí by boli potrebnejší niekde inde). V lete navyše beton výrazne otepľuje krajinu, lebo beton je známy že nasáva teplo. Beton je teda tiež jeden z hlavných príčin globálneho otepľovania. Pády na betone bolia a sú príčinou mnohých ťažkých zranení. A to všetko len preto aby sa 1% invalidných vozíčkarov a mamičkám s kočíkmi ľahšie chodilo ?? Mnoho krát som prechádzal cez chodník zo zeminy, a normálne som cez neho prešiel, v podstate jediný rozdiel oproti normálnemu chodníku je len vo vzhľade ale nie v chodení, tam je minimálny rozdiel. Dokonca aj pre vozíky je chodník zo zeminy prejazdný, iba čo to chce použiť o kvapku vyššiu silu a nebyť lenivý. Pokiaľ je chodník rozmočený, stačí si dať gumáky. A vozíčkari a mamičky s kočíkmi, pre tých mám radu, aby chodili na chodník len ked je vysušený, keď prší nech zostanú radšej doma. Takže rozhodne ak chceme šetriť pracovnú silu a bojovať proti globálnemu otepľovaniu, mali by sme sa zbaviť betonizácie tam kde nie je potrebná. Takto by som vedel vymenovať daľších desiatky prác ktoré reálne k životu nepotrebujeme, a ktoré len na Slovensku dnes zamestnávajú státisíce ľudí… Ak sa tieto práce zrušia, uvoľní sa masa novej pracovnej sily. Iste, niektoré práce sú nevyhnutné a potrebujeme ich ako napríklad lekár, policajt, učiteľ, elektrikár, vodár, výrobcovia TV, PC, mobilu a ostatnej elektrotechniky, filmoví herci, atd, atd..... Tieto práce sú nevyhnutné, avšak nie hore uvedené. Hore uvedené práce kľudne možme zrušiť a TYM DOSIAHNEME TOHO ZE LUDIA BUDU PRACOVAT OVELA MENEJ, LEBO AJ MENEJ TOHO VYROBIA A MENEJ SLUZIEB SPOTREBUJU, TAKZE NEBUDU CHODIT DO PRACE 8 HODIN ALE MOZNO LEN 3-4.
_______________
5 : Na tejto stránke som písal o tom ako efektívne ušetriť na elektrine, plyne, jedle, vode, dreve, skle, stavebníctve, doprave. Ak sa budeme držať všetkých týchto bodov, rapídne sa zníži výroba produktov v týchto oboroch, a tým pádom sa ušetrí množstvo pracovnej sily vo výrobnom sektore.
________________
6: Zefektívnenie riadenia podnikov a služieb.Príklad, v meste je 5 benzíniek, ale každá z benzíniek je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby boli v meste len 2 benzínky no každá z nich by bola vyfullovaná ? Iný príklad, v meste je 5 kín. Všetky z nich sú poloprázdne. Nebolo by lepšie aby boli len 2 kiná ale všetky z nich boli vyfullované ? Iný príklad, v meste je 5 obchodných centier, no každé z nich je poloprázdne a ledva prežíva. Nebolo by lepšie kebyže sú len 2 obchodné centrá, a boli všetky plné ? A znova, v meste je 30 kaderníctiev, no väčšina z nich je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby bolo v meste len 10 kaderníctiev no všetky by boli vyfullované ? Je lepšie menej prevádzok a nech sú všetky vyfullované, ako veľa prevádzok, no každá z nich len len prežíva. Toto by výrazne ušetrilo množstvo pracovnej sily.
___________________
7: Zriadenie 24 hodinového inkubátora
Vzniknú strediská kde budú prijaté deti vo veku od 0-3 rokov, a teda tie ktoré ešte nemožno prijať do školky. Tieto strediská sa budú starať o tieto deti 24 hodín denne 365 dní v týždni. Vďaka tomu státisíce žien, ktoré sú inak na materskej a starajú sa o dieťa vo veku 0-3 rokov, budú mocť ísť do práce, lebo sa nebudú musieť viac starať o deti, takže sa možu zamestnať. V dni ktoré rodičia nebudú pracovať si možu deti vyzdvihnúť k sebe domov, pričom ich umiestnia znova do tohto zariadenia v pracovné dni v ktoré chodia do práce. Po dosiahnutí 4 rokov, budú deti automaticky vylúčené zo zariadenia a preradené do školky.
8: Ak by nezabralo zlúčenie bodov 1-5 (čo je nepravdepodobné) stále je možné ešte zaviesť bod číslo 5. V ňom by tínedžeri vo veku 14-18 pracovali aspoň 10 hodín týždenne (na úkor toho by chodili len 4 dní namiesto 5 dní do školy). Ak by bol stále nedostatok pracujúcich mohli by sa k nim pridať aj dôchodcovia, ktorí by mohli odpracovať aspoň 10 hodín týždenne nejakú ľahšiu formu práce.
Odpovede klimatoskeptikom
1 : Klimatoskeptici tvrdia, že globálne otepľovanie nepredstavuje problém, veď za éry dinosaurov bola teplejšie o 6 stupňov a oxidu uhličitého v atmosfére 10 násobne viac než je dnes, a život to prežil.
Poznámka : Áno, je pravda že v dávnej minulosti bolo viac oxidu uhličitého v atmosfére, no množstvo oxidu uhličitého sa po celé milióny rokov zvyšovalo len veľmi pomaly a postupne. Vďaka extra pomalému navyšovaniu CO2 až do éry dinosaurov mali organizmy dostatok času aby sa na to prispôsobili. To je rozdieľ oproti tomu čo vidíme dnes, dnes množstvo CO2 rastie veľmi rýchlo, tisícky násobne rýchlejšie než tomu bolo pred érou dinosaurov a organizmy sa preto tomu nedokážu efektívne prisposobovať. Ak by teda bol rast CO2 len veľmi pomalý, nepredstavoval by problém, organizmy by sa tomu prispôsobili, no ten rast je vplyvom ľudskej činnosti veľmi rýchly a organizmy a planéta sa tomu nedokáže efektívne prispôsobiť.
Za druhé, výška hladín oceánov bola za éry dinosaurov o desiatky metrov vyššia než je dnes. Ľadovce vtedy neboli. Keby však má dôjsť k zvyšovaniu hladiny dnes, bola by to katastrofa, lebo by to zatopilo všetky pobrežné mestá a polia.
______________
2 : Niektorým klimatoskeptikom sa zdá že zvýšenie CO2 o 0,02% na 0,04% je veľmi malé množstvo na to aby to spôsobovalo globálne otepľovanie
Poznámka : CO2 nie je jediným otepľujúcim prvkom ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Okrem CO2 Zem otepľujú aj iné skleníkové plyny ako oxid dusný, metán, fluórované plyn. Taký metán sa za posledných 100 rokov zvýšil 2 násobne, a má až 30 násobne vyššie otepľovacie schopnosti než CO2. Fluórované plyny ktoré sa používajú do chladiacich zmesí môžu mať stovky až tisícky násobne vyššie otepľovacie vlastnosti než CO2. Aj tieto plyny zaznamenali za posledné storočie značný nárast v atmosfére vplyvom ľudskej činnosti.
Sú tu aj ďaľšie faktory ako je betonizácia a zmena povrchu krajiny. Tam kde kedysi boli lesy sú dnes buď polia, alebo budovy či betón. Všetky tieto veci majú oveľa vyšší tepelno akumulačný efekt než lesy, čiže dochádza k vyššej akumulácii tepla a tým pádom i otepľovaniu
Za druhé, áno aj zvýšenie CO2 o 0,02% má na tom značný podieľ. Ak dá do litra vody kvapku jedu, tak aj tá kvapka jedu hoci tvorí len zanedbateľné percento z celkového množstva vody má vplyv na organizmus a môže ho zruinovať.
_______________
3 : Nemôže mať globálne otepľovanie inú príčinu (sopky) než ľudskú činnosť ? Veď k otepľovaniu dochádzalo aj v minulosti.
Poznámka : Nemôže, vedci totiž nezistili žiaden iný faktor (napr sopky, zvýšená slnečná činnosť, prepoľovanie polov) okrem ľudskej činnosti ktorí by mohol spôsobiť tak dlhodobé a silné otepľovanie. K otepľovaniu dochádzalo síce aj v minulosti, no rýchlosť otepľovania bola vtedy tisícky násobne pomaľšia než je tomu teraz, z čoho je zrejmé, že príroda na dnešnom otepľovaní nemá žiaden vplyv, alebo len zanedbateľný.
_______________
4 : Na čo riešiť globálne otepľovanie keď problémy začne robiť až budúcim generáciam ?
Poznámka : Problémy s globálnym otepľovaním nie je niečo čo by malo prísť niekedy v budúcnosti, tie dôsledky je cítiť už teraz, a ak sa niečo nespraví, každým rokom sa to bude viac a viac zhoršovať. Nárast inflácie, nedostatok zdrojov, vody, stámilióny hladujúcich, odlesňovanie, zosuvy pôdy, znečisťovanie ovzdušia, GMO potraviny, postreky, chemizácia, roztápanie ľadovcov, vymieranie mnohých živočíchov, zvyšujúca sa teplota Zeme a oceánov, zhoršujúce sa suchoty, povodne, požiare, zemetrasenia, tornáda, neúroda, vojny, rozširovanie púští, zamorenie plastami, nedostatok pracujúcich na "dôchodcov", 12 hodinové pracovné šichty, ekonomické dlhy štátov. Toto všetko je dôsledkom extrémne veľkej spotreby, plytvaním a neefektivitou využívania prírodných zdrojov ako i následkami globálneho otepľovania. A bez efektívneho riešenia sa tieto problémy budú každým rokom viac a viac zhoršovať.
________________
5 : Niektorí tvrdia, že zdrojov máme dostatok, problém je len v nedostatku peňazí. 1% najbohatších ľudí vlastní 60% všetkých penazí v obehu. Ak sa títo najbohatší ľudia zrieknu svojho majetku a dajú ho chudobným, každý bude mať dostatok peňazí a tým pádom i zdrojov.
Poznámka : Ak by tí najbohatší rozdali svoje peniaze, tak by chudobní síce mali dostatok peňazí, ale to im samo o sebe nestačí, nemali by totiž dostatok zdrojov. Je to rovnaké, ako keby vás vysadia na púšť a dajú vám tam kufrík peňazí. No môžte tam mať penazí koľko len chcete, jedlo ani vodu si tam nezoženiete a o energiách ani nehovoriac. A suroviny ktoré potrebuje človek sú nasledujúce : Obydlie, elektrospotrebiče, voda, jedlo, energie, odev, dopravný prostriedok.
Zoberme si len také jedlo, vo svete je 48 miliónov km² poľnohospodárskej pôdy (32% súše) a 8 miliárd ľudí, čo znamená že na jedného človeka pripadá 6000 m2 pôdy = 0.6 hektára. Na základe dolu uvedenej tabuľky je zrejmé, že to stačí tak maximálne na dolnú hranicu bežnej zmiešanej stravy :
Vegánska strava (obilniny, zelenina, ovocie, strukoviny) – 0,07 – 0,2 ha/osobu
Vegetariánska strava (plus mliečne výrobky, vajcia) – 0,2 – 0,5 ha/osobu
Bežná zmiešaná strava (vrátane mäsa) – 0,5 – 1 ha/osobu
Strava bohatá na mäso – 1 – 2 ha/osobu
______________
Lenže veľa krajín hlavne USA, Austrália, Južná Amerika a Európa jedia stravu bohatú na mäso, a následkom toho v iných krajinách nemajú dostatok potravy a musia tam žiť buď na vegetariánskej alebo vegánskej strave. Čiže jedla je teraz teoreticky dostatok pre všetkých aby nikto nemusel umierať hladom, ale nie plnohodnotného jedla, celý svet by musel jesť len veľmi málo mäsa aby každému obyvateľovi Zeme stačilo jedlo, respektíve mal toľko jedla aby neumieral hladom.
Tento fakt zhoršuje ešte to, že máme globálne otepľovanie následkom čoho vznika dezertifikácia - rozširovanie púští. Len každý rok sa púšte zväčšia o 100000 km2 (0,2% poľnohospodárskej pôdy) čiže každým rokom budeme mať stále menej a menej poľnohospodárskej pôdy, a ak k tomu bude ešte aj populácia neustále rásť, tak to množstvo ha pôdy na osobu sa bude každým rokom stále viac a viac zmenšovať. A my chceme aby sa tento pomer zväčšoval, aby každý človek mohol jesť lepšie a kvalitnejšie jedlo a nemusel hladovať alebo prežívať na pilinách s vodou. Preto je nevyhnutné bojovať proti globálnemu otepľovaniu, a zabránovať tak nárastu dezertifikácie, ako aj znižovať populáciu aby sa zvyšovalo číslo množstva pôdy na osobu.
|
Ale zastávám názor, že na barvu to nejezdí 
Mno, rozumim-nerozumim...dělal jsem v autobazaru a proto si dovedu představit, co se tam prodává za šrot 
Prosímtě a šišleš teď s tím zahojeným piercem, nebo ne?