Chceš dnes udělat dobrý skutek ? Pomoz výše
uvedenému hříšníkovi tím, že mu dáš nějaké rozhřešení! Můžeš mu
ho poslat na e-mailovou adresu, kterou uvedl u zpovědi, nebo napsat
veřejně vyplněním formuláře na konci této stránky. A jestliže nechceš,
aby pod tvou přezdívkou mohl vystupovat ještě někdo jiný, zaregistruj
si ji ZDE !
|
|
dajte tam šak dakto dačo,nemožem 2x po sebe
|
|
|
|
Som dufala, ze to dokoncime.. Ale ako sa hovori, nic nasilu nie je dobre..
|
|
|
|
SSani :ejha nejak mi to uniklo:-)
|
|
|
|
Sentinel: Aka zrada? Pozorne citaj!! BB uz davno napisala, ze su surodenci:
("Christoph, bracek moj... Kedy Ta zasa uvidim?" Vydychlo spareny vzduch so svojich pluc a uvolnilo zovretie latky kabata, akoby zaspalo...)
..ach jaj :)
|
|
|
|
SSani :zrada! To je jeho sestra?! Práve si zabila klišé:-)
POKRAČOVANIE
Ako tam tak stál,bezmocný a opustený,niečo pristálo na konáry,tesne nad jeho hlavou.Zrazu začul hlas:Varoval som tvoju sestru a varujem aj teba.To čo sa jej stalo,si zapríčinila sama.Prenesiem ťa k nej,pretože viem,že práve po tom túžiš.Ale pozor.Neexistuje záruka,že sa vrátiš,s ňou,či bez nej.Preto sa ťa musím spýtať.Si ochotný...Samozrejme!skočil mu Christoph do reči.Zrazu sa svet začal točiť...
|
|
|
|
Podľa pravidiel by mal už príbeh skončiť, ale si myslí, že je to celkom zaujímavé a nenecháme to len tak padnúť - NAŠE spoločné dielo:) Takže si dovolím pokračovať.
POKRAČOVANIE
Kráčal tými istými cestami ako Jousephine. Tmavý les plný lístia, v ktorom nebolo počuť nič iné, len šuchot a praskanie halúzok. Jeho duša cítila stopy jeho sestry. Kráčal za nimi, sťa by ich mal nakreslené na mape. Tu prišiel k rázcestiu s kameňom, kde sa vytratilo všetko, čo cítil. Sám tomu nerozumel, chlapec s podivnými schopnosťami, ale mladým vekom na to, aby im rozumel.
|
|
|
|
O.K dajme jej šancu!:-)
Pokračovanie
Christoph nechápal ako vedel čo sa deje.Vedel,že jeho jediná stojí na pokraji temnej priepasti,a cítil,že jedine on to môže zmeniť.Vedel,že len jediným spôsobom sa môže dostať do Podsvetia tak rýchlo aby jej dokázal pomôcť.Nesmel však za nijakých okolností poškodiť svoje telo,pretože inak by jeho duša neskončila tam,kde chcel. Bleskovo sa niečim zahalil,otvoril dvere zo svojho domu a vykročil...
|
|
|
|
Ved hu nenechame zomriet, neee??? Mam napad!
POKRACOVANIE
Bola temná noc plná chmár a v jednej z izbíc kúrie Degoureovcov dohárala sviečka. Vo veľkej posteli sa v strašnej nočnej more metal asi dvadsať ročný zlatovlasý chlapec s tváričkou anjela. Jeho spotené telo síce ležalo v čistých páperových perinách, ale duša putovala do neznámeho paláca. Kdesi, kde temný muž držal v klietke dievča. Dievča, ktoré Christoph veľmi dobre poznal. "Jousephine!" vykríkol zrazu, otvoriac oči a vzpriamiac sa na posteli. Hodiny na veži práve odbíjali tri hodiny ráno...
|
|
|
|
Pokračovanie
Zrazu zacítila bolesť v temene.Sála sa rozplynula v tisíc farbách a všade nastala tma. Hádes sa mlčky usmieval ako na jej omdleté telo,ktorého hlava spadla ako bez života na dosku stola,pristáva holub so slovami:Varoval som ju.Vybrala si nesprávne.Verila všetkému.Pán duší len s úsmevom prikývol,pristúpil k telu,a zvláštnim gestom jej odobral to,čo mala najcennejšie.Bezduché telo sa rozplynulo v modrej žiare,a Hádes obdivoval niečo tak dokonalé a čisté.Novú dušu.
|
|
|
|
To sa nikto okrem B.B. nemá k činu? Beda,doraziť to idem teda.
|
|
|
|
POKRACOVANIE
"Veriť všetkému, alebo ničomu... Zvláštne..." Josephine sa pustila rozhodne z izby a v duchu si hovorila: "Veriť... Všetkému... Nezniesla by som myšlienku, že by som nemohla veriť ani vlastnému tieňu, to nie..." Ako takto dumala, dostala sa na koniec chodby a vstúpila do jedálne. Obzerala sa do okola, neverila vlastným očiam. Tak honosnú izbu už dávno nevidela. Stôl mal dvadsaťštyri miest a za vrchom sedel on... "Neboj sa, Josephine... Usaď sa vedľa mňa..." Dievčina ustráchane, ale rozhodne pristúpila k mužovi v čiernom plášti. "Môj sluha ťa už navštívil, však?" Josephine si sadla a mlčky prikývla, hľadiac na prázdnu tabuľu stola.
|
|
|
|
Zrada! Ako to skončí?Bude to to sci-fi plné krvy alebo romanca s intrigami na každom kroku? To sa už asi nikdy nedozviem...
|
|
|
|
hahahaha:-) vy ste perfektný!
dajte tam dakto dačo nech sa dozviem čo sa stalo s Josephine.Začínam byť zvedaýýý
|
|
|
|
Ty si teda protivnyyyyyyyy, Misooo! :( Budem plakat!
|
|
|
|
BB:
Nie... Sentinel bol docela dobrý, to teraz iba na tebe tak sedím :)
|
|
|
|
Ak to zucastneni dovolia, pokusim sa zahrat teraz na vectrexa ja... Sentinel, teraz si to taaaaaaaaak dosexoval, az strach... ale ok... snazili sme sa postupovat pomaly - Ty si tam svihol este vacsiu polovicu deja, ako predtym ja... xi...
|
|
|
|
POKRAČOVANIE
Josephine podišla k oknu vpustila holuba dnu.On jej takmer ľudským hlasom bez otvárania zobáka povedal:Môžeš veriť všetkému,alebo ničomu.Inak sa už nikdy nedostaneš späť.Teraz si v moci Hádesa,a tú môžem len ťažko zlomiť.Nesmieš nič jesť,ináč tu zostaneš navždy.Moja úloha sa skončila.Josephine nestihla ani otvoriť ústa a holub sa rozplynul.
|
|
|
|
Ok, Misanku... Kedze mi zasa, neviem preco, nejde prihlasit, pisem takto, ale ok...
POKRACOVANIE
Josephine nechápavo hľadela na jej zdanlivého záchrancu a položila obe bosé nohy na drevenú podlahu izby - pokúšajúc sa vstať. "V jedálni Ťa čakajú raňajky," povedal vecne muž v čiernom plášti, otočil sa na opätku a odkráčal nevedno kam. Josephine sa tackavo postavila a poobzerala po izbe. Až v tej chvíli si všimla, že je v priestrannej spálni akejsi honosnej kúrie, možno i zámočku. Neveriaco sa priblížla k dverám, keď tu zrazu začula jemné klopanie na okno. V ňom sedel biely holub a pozeral sa, akoby priamo na ňu...
|
|
|
|
BB:
Nemala byť len tak náhodou dneska u teba Natalka? (Ze by si ju len tak na chvílku posadila za icq ?)
|
|
|
|
POKRAČOVANIE
Muž v plášti pristúpil pližšie. Hlboko sa nadýkol a povedal:
-Utiecť môžeš len vtedy, ak dokonale poznáš svojho prenasledovateľa. Ak nikdy nedovolíš, aby sa ku tebe priblížil, nikdy sa nedozvieš, ako sa mu vzdialiť.
Josephine len mlčky hľadela na mužovu tvár, ktorá napriek jasnému svetlu, ktoré zaplavovalo všetko vôkol, zostávala naďalej ponorená v tieni.
|
|
|
|
BB:
Jeminéé... to si zese trochu prehnala... "si v mojej riši"... to vyznelo príliš rozprávkovo. Tým si úplne odstránila celý vánok tajomstva, do ktorého som sa to snažil dokopať. Ja som chcel aby to vyznelo trochu "psycho", čiže na otázky odpovedať otázkami a záhady nechať záhadami - neobjasňovať ich... to čitateľ si musí predstaviť, kde sa Jozefínka nachádza a nemôžeš mu to plácnuť také hotové... tým zabíjaš predstavivosť.
(btw... usmej sa, ale ja si takéto komentáre fakt nemôžem dovoliť odpustiť :) )
|
|
|
|
POKRACOVANIE
"Ako sa cítiš?" Josephine pomaly otvorila oči a dievčatko sa jej rozplývalo v žiare. Cítila, že leží na mäkkej posteli. "Kde som?" spýtala sa Josephine váhavo a pomaly sa snažila posadiť. "Si v mojej ríši..." ozval sa temný, ba až chrapľavý hlas muža zahaleného v čiernom plášti. Do tváre mu vidieť nebolo, ale spod kapucne mu vykúkali kadere dlhých zlatých vlasov... Josephine sa preľakla, akoby videla samú smrť. Ale dušu jej táto bytosť, ďaleká ľudskému svetu, napĺňala pokojom...
|
|
|
|
Takže - kolegyne a kolegovia... prechádzame do roviny fantasy... teraz to len začne byť napínavé :)
|
|
|
|
POKRAČOVANIE
Skôr ako sa jej však zrak ponoril do úplnej tmy, pred očami sa jej mihlo akési stvorenie. Či to bolo zdanie alebo sen už nemala síl zistiť, jej viečka boli v tej chvíli príliš ťažké na to, aby sa nimi dalo pohnúť. Odrazu však tma prešla v svetlo. Akoby tlmený záblesk. V tom momente akoby ňou niečo precitlo. Cítila ako útroby jej tela vypĺňa tajomná forma energie, ktorú ešte dovtedy necítila. Uvedomila si že má oči otvorené, a pritom sa ich ani nepokušala otvoriť. Nad jej telom sa skláňalo asi 11 ročné dievčatko. Detským, avšak priateľským hlasom sa spýtalo:
-....
|
|
|
|
Vectex: NAM kazit? Hovoris, akoby to malo byt pisane len nami 2. Ale prave preto som nic nepisala, cakam, kym najblizsiu cast vymysli niekto iny. Napr TY :)
|
|
|
|
Mne sa celý ten príbeh zdá byť akýsi bezcieľny... a to od samého začiatku po prvých dvoch vetách... Skrátka číča si to razí lesom, opúšťajú ju sily a dá sa povedať že umiera... že ju dakto príde zachrániť je príliš očakávateľné. Zázraky sa asi nekonajú... stratilo by to na vierohodnosti a horská služba sa do dejstva moc nehodí. Ja by som videl východisko v tom, že by som do príbehu dopísal dačo tajomného - "mystyckého"... ale nechcem vám ten príbeh pokaziť, použiť také prvky by bolo asi príliš odvážne.
|
|
|
|
Ok, SSani, budem to písať aj s diakritikou! :)
|
|
|
|
Este BB: pis prosim s diakritikou (tie pokracovania), lebo potom ked to kopirujem, musim to prepisovat.. Dik;)
|
|
|
|
BB: Ved to je na tom to pekne, ze cakas nieco ine, ale nemozes tusit, co sa zrodi v hlave druheho a ty musis na to nadviazat.. Takze v poho.. =)
|
|
|
|
Hehe... ale Ty si nepisala, ze bude! :) Mala si povedat! :) Ja ze ju niekto zachrani... alebo nieco podobne... :) Xi... no necham na Tebe! :p
|
|
|
|
BB!! To si mi co urobila?!?!
Ja som planovala, ze to bude jej laska.. Esteze tu je "6)" ;)
|
|
|
|
Jasneee!! Christoph je super!
POKRACOVANIE
razcestiu. Nohy ju boleli, hlava otazievala a mraz stipal coraz viac. Dievcatko si tuhsie privinulo kabat k telu a posadilo sa na kamen leziaci nedaleko rozdvojenej cesty. Zavrelo svoje unavene ocka a vzdychlo: "Christoph, bracek moj... Kedy Ta zasa uvidim?" Vydychlo spareny vzduch so svojich pluc a uvolnilo zovretie latky kabata, akoby zaspalo...
|
|
|
|
..Mne sa viac paci Jousephine.. :) Tak nie je Anna.. Ako prva navrhovatelka mena si dovolim v konzultacii s BB to pozmenit;) A Muz? Mohol by teda Byt Christoph. Moze byt?
|
|
|
|
BB:
So západom slnka zapadla aj jej nádej, že v ten večer nájde cestu späť. Obklopená tmou hľadala stopy, ktoré akoby náročky za ňou zametal vietor. Rozstrasená a uzimená padla na kolená zvierajúc zopnuto ruky, v tichosti si opakujúc akési nezrozumiteľné slová, ktoré sa vytrácali spoločne so šramotom dopadajúceho lístia. V očiach, ktorým spánok nebol doprianý už niekoľko dní, sa odrážala trblietajúca sa nádej pozošívaná obavami, ktorých ťažiskom nebola ani tma, hlad, či stupňujúca sa zima, ale tajomstvá ukryté kdesi hlboko v podvedomí jej tajomnej minulosti.
V rozpakoch sa obzerala smerom k čierno-čiernemu lesu, úplne strácajúc nádej, že opäť raz uvidí svoj vlastný domov. Dušu jej schvátila samota a v očiach jej zablyšťali slzy. Nemotorne sa postavila na nohy ukryté pred tou zimou len tenkou plstenou sukničkou a rozhodne, sťa by do nej vstúpila všetka guráž sveta, sa vydala do neznáma. Na jej perách sa pritom šeptom vznášalo jediné meno: Krištof. To slovo jej dávalo silu prekonať všetky svoje hranice.
Blúdiac v šere tmy sa Anna potkýnala o kamene, holými nohami hľadala kroky, či smie stúpiť na zem. Hlboká noc sa blížila a ona stále s nevyčerpateľnou hrdosťou kráčala vpred, až kým neprišla k ......
|
|
|
|
ok... tak kde pokracujeme? Od toho Tvojho "Boze," tym padom od stareho pana, alebo od Krystof??? Tym padom novy prispevok? :p
|
|
|
|
BB: :D:D:D:D :P
..som prisla na taku super vec: predtym, nez prispejes, daj si aktualizovat hlavnu stranku, aby si zistila, ci ta medzitym niekto nepredbehol ;)
Inak tak z chuti som sa uz davno nezasmiala!! :D
|
|
|
|
Tak toto uz fakt neprezijem, SSaniii, sa budeme musiet dohodnut! :p
|
|
|
|
Poznamka: Hehe... SSani, ale aj tak sa to tam hodi, tak si dovolim pokracovat...
POKRACOVANIE
Jej nevladne telo upadlo do tazkeho a nepokojneho sna, z ktoreho bola miziva sanca navratu. V dialke sa vtedy objavilo svetlo. Mihotajuca sa fakla sa blizila k telu ubohej Jousephine ((paci sa meno? Alebo zmente, kto chce!)). Mala stastie, ked ju stary pan Teodor nasiel... Uz takmer nedychala. Obratil sa teda do tmy, kedze lesom nebludil sam...
|
|
|
|
Ludia, asi si to normalne budem ukladat do PC ;)
Inak ten dodatok mal byt k 5)
Dnes som nejak mimo.. :)
POKRACOVANIE
...: Krištof. To slovo jej dávalo silu prekonať všetky svoje hranice.
Blúdiac v šere tmy sa Anna potkýňala o kamene, holými nohami hľadala kroky, či smie stúpiť na zem. Hlboká noc sa blížila a ona stále s nevyčerpateľnou hrdosťou kráčala vpred, až kým neprišla k ......
|
|
|
|
:):) Moje sa nerata, lebo ma BB predbehla :) Ty potvora!!! ;)
|
|
|
|
POKRACOVANIE
"Bože, daj aby som zomrela! Čas mi vrátil každý skutok, nezaslúžim si viac žiť!"
"Viac žiť, viac žiť, viac žiť... ," boli posledné slová, ktoré po nej opakovali skaly predtým, než zmrznutá spadla na zem.
|
|
|
|
POKRACOVANIE
V rozpakoch sa obzerala smerom k cierno-ciernemu lesu, uplne stracajuc nadej, ze opat raz uvidi svoj vlastny domov. Dusu jej schvatila samota a v ociach jej zablistali slzy. Nemotorne sa postavila na nohy ukryte pred tou zimou len tenkou plstenou suknickou a rozhodne, sta by do nej vstupila vsetka guraz sveta, sa vydala do neznama. Na jej perach sa pritom septom vznasalo jedine meno...
|
|
|
|
..dodatok k pravidlu cislo 6: mysli sa tym nova postava v pribehu
+
pravidlo 9) Nesmie prispievat ("pokracovanim") viackrat za sebou jeden clovek, t.z. prispiet smie vzdy s minimalnym odstupom aspon jedneho pokracovania.
|
|
|
|
POKRACOVANIE
Rozstrasená a uzimená padla na kolená zvierajúc zopnuto ruky, v tichosti si opakujúc akési nezrozumiteľné slová, ktoré sa vytrácali spoločne so šramotom dopadajúceho lístia. V očiach, ktorým spánok nebol dopraný už niekoľko dní, sa odrážala trblietajúca sa nádej pozošívaná obavami, ktorých ťažiskom nebola ani tma, hlad, či stupňujúca sa zima, ale tajomstvá ukryté kdesi hlboko v podvedomí jej tajomnej minulosti.
|
|
|
|
19 
35 
29 
