Hodil sa kameň do nebies,
zranil oblohu.
Mesiac pustil hviezde ruku,
kameň narušil ich rovnováhu.
Hviezda sa vzdialila
od svojho druha,
on otočený chrbtom
ju nevníma.
Kameň nabral rýchlosti,
ťahá so sebou aj ju,
no v zápale plameňov si nevšimla,
že stratila lásku svoju.
Mesiac a hviezda
volajú na seba,
ale prehlušuje ich
ticho vlastného neba.
Podarilo sa jej ujsť,
keď sa kameň zastavil,
z pazúrov ostrých ušla,
do kométy narazil.
Dlhá je cesta späť,
keď tak slnko veľmi páli,
zranená sa vrátila,
na duši má rany.
Mesiac si ju túli,
pritiskáva k hrudi:
„Viac ťa už nepustím,
prosím, odpusť mi.“
(nap.: 10.6.2005) |
19 
21 
35