Chceš dnes udělat dobrý skutek ? Pomoz výše
uvedenému hříšníkovi tím, že mu dáš nějaké rozhřešení! Můžeš mu
ho poslat na e-mailovou adresu, kterou uvedl u zpovědi, nebo napsat
veřejně vyplněním formuláře na konci této stránky. A jestliže nechceš,
aby pod tvou přezdívkou mohl vystupovat ještě někdo jiný, zaregistruj
si ji ZDE !
|
|
:)dave- ja som len chcel vediet odkial to mas lebo vacsinou je tendencia to vnimat tak ze zeny su tie citlivejsie a empatickejsie a tak podobne. a ci ten zdroj uviedol aj nieco na zaklade coho si to mysli. Niekedy na vyvratenie nejakeho tvrdenia sa pouzije nejake tiez nepravdive, proste prehnane ale v opacnom smere akoby trosku aby to kompenzovalo, aby to zskocilo a donutilo sa zamysliet, a toto bude asi jedna z tych viet.
Je to zlozita tema lebo okrem toho ze stereotypy skutocne ovplyvvnuju vykon v smere vyhovenia tym stereotypom, tak aj ta citlivost je o niecom inom u muzov ako u zien (prekvapivo, ze?). Napriklad ked sa robili porovnania empatie v jednom experimente, vyslo ze zeny su empatickejsie. ale ked im nepovedali, za akym ucelom maju hodnotit nejake situacie, vyslo to narovnako. Jednoducho ked sa niekto stylizuje do nejakej role tak sa nou aj naozaj stava. Takze naozaj tazko porovnat, kto je viac co. Ja skor vidim problem v tom, ze muzom sa emocionalita upiera. Sice uz neni az tkaa hanba ked chlap place ,ale aj z toho ze to ludi vie dobre zobrat ked sa pred nimi zhruti kus chlapa sa da usudit ze to este prilis normalne ludom nepride. Akoby proste muzi boli brani za takych odolnejsich, a ked bude muz vediet ze ho beru ako muza tak taky aj bude. Mozno preto menej chodime k doktorom, psychologom, menej vyhladavame pomoc, lebo nie je nam sudene trpiet a nebodaj nieco riesit (akiste je viac dôvodov, ale myslim ze suvisia). A potom sa kus chlapa niet divu ze zhruti, ked sa v nom roky kopi kopa nedotiahnutych a nedoriesenych emocii a vnútornych obran ako sa tymto hypercitlivym temam vyhnut. A ani niet divu ze poniektori sme trosku socialne tupsi, kedze sa citom potrebujeme vyhybat. Zvlastne je tiez ze kulltura sa zmenila, uz je to cca rovnocenne, oficialne, ale v skutocnosti stale tie rozdiely nezanikli. Napr vacsina zien si mysli ze su emancipovane, lebo sa to hovori, ze dnes su. Ale ked sa na to pozries objektivnejsimi ocami tka niesu, ani zo strany spolocnosti a muzov, ani zo strany ich vlastnej osobnosti, psychiky, fungovania vo svete a hlavne vo vztahoch.
No kazdopadne je lepsie tieto veci riesit individualne, lebo taketo vseobecne zistenia su neskutocne zavadzajuce.
|
|
|
|
yuanko-pravdepodobne ti to stacit nebude,ale mam to len zo zdrojov nespomenutelnych(od netu az po ustne podanie) viacerych a nasej byvalej bilogikarky. A je to vacsinou formulovane ako zeny svoje emocie viac prejavuju ale muzi su citlivejsi.. A bol by som rad keby si sa vyjadril aj napriek pre teba moznej nespolahlivosti zdrojov..:) dik
|
|
|
|
Nemam emacke texty takze si obcas poplakat musim:). Je to zdrave pre oci. Panboh nam nadelil zufalstvo preto aby udrzal zdrave nase oci:).
Dave, odkial mas tu info ze muzi by mali byt citlivejsi, a podla coho "vsetkeho" to tak je? Potoms a aj vyjadrim ak budes chciet:D
|
|
|
|
včera som plakal pred mamou ked ma učila dávať si kontaktne sosovky :D:D Inak naposledy som reval pred polrokom, tyzden po vianociach.. (ženská)
|
|
|
|
http://www.youtube.com/watch?v=zNG2z4wWk hA
slzu na krajicku som mal naposledy ked som toto videl...
|
|
|
|
Na verejnosti neplačem ani nedávam svoje pocity najavo. Ľudia ma považujú za to dievča, ktoré má vždy úsmev na tvári a nič ju netrápi.
Doma plačem, len keď som sama a nik ma nevidí. Nie je to o tom, žeby som sa hanbila za svoje slzy, ale nemám rada, keď sa ma niekto začne vypytovať, že prečo plačem a čo mi je.
Na mužoch sa mi páči, keď plačú. Nenormálne ma dojalo, keď sa môj bývalý predomnou rozplakal. Dôvody opisovať nebudem, ale bol to zážitok.
;-)
|
|
|
|
davne si to ani nepamatamo...tak davno,ze si to ani nepamatam
|
|
|
|
vzdy placem pri tej zvieracej klinike........preco to pozeravam, neviete?????
a naposledy som plakala drahemu na ramene kvoli zdravotnym komplikaciam....... dost ma to psychicky ubija a vytvorili sa u mna nove fobie, ktore to este zhorsuju......
ale placom sa dost ventilujem..... viem sa rozculit az k placu..... alebo sa ten stres nahromadi az explodujem, vyhukam sa na vsetkych, pohadame sa riadne, porevem si a sme kamosi:)
svojho tatina som videla plakat uz aj pri filme, na pohreboch.....ale svojho draheho este nie.....byvaly frajer ma placom dost citovo vydieral...aj taki chlapi sa najdu, co uz........ inac som kdesi citala, ze zeny su menej agresivne prave vdaka tomu, ze si obcas poplacu a vyventiluju sa tak..... preto vraj castejsie mlatieva chlap zenu.......
|
|
|
|
v sobotu ked som krajal cibulu ale inak tak davnejsie uz..uz si ani nepamatam presne
|
|
|
|
he he he .. no tak teraz placem nad svojou gramatikou
no aka som ja tupa :-)))
|
|
|
|
Iriss, hehu : baby, nehanbite sa za to. Ja mám rád citlivých ľudí.. a najmä baby. Kľudne plačte, veď je aj nad čím...
|
|
|
|
ja sa za to hanbim, ale placem casto...neviem to ovladat...ked na mna nieco velmi zaposoby tak sa mi zacnu z oci hned kotulat slzy... najcastejsie placem ked sa hadam s rodicmi, vedia ma fakt drsne dohnat k placu a potom na mna este viac kricia ked sa mi z oci valia slzy...
a potom casto placem pri filmoch a knihach.. no co uz so mnou... beriem to ako svoju sucast...kedze to neviem ovladat... znie to asi divne ale ja sa neviem zatat a neplakat...
|
|
|
|
vcera...
a posledne tri alebo styri dni som plakala kazdy den....
stane sa mi aj, ze placem na verejnosti (raz som v buse trebars) a pochybujem, ze je niekto z mojich blizkych, ktory ma nevidel plakat
a dost mi to komplikuje zivot....
a zacina ma to hnevat (je to dost hnusne, ze nemozem byt smutna bez toho aby som sa rozrevala a potom to nasledne musim vysvetlovat co sa deje a podobne...)
a verim, ze aj ludom okolo mna to lezie na nervy tiez (obcas urcite)
|
|
|
|
Podla mna su obidve pohlavia citlive, len sa odlisuje ze na co viac a ako sa to rpejavuje.
Podla mna je hlupost ten mytus ze ,,chlap(c)i predsa neplacu``. Kto ma potrebu, mal by sa vyrevat a nie dusit to v sebe.
Okrem deti, ktore strazim (kde chalani placu fakt casto ale potom sa zas rychlo ukludnia a je pohoda) som videla plakat aj dvoch mojich partnerov... jedneho pri rozchode :( no a ten terajsi sa tym az tak netaji a mne sa to paci. Jasne ze nie je vyslovena citlivka ale ked ma slzy na tvari tak nema vycitky ze je ako decko a nepocituje to ako svoje zlyhanie.
Taktiez par spoluziakov som videla plakat.. hlavne jeden je tym dost znamy, bohuzial nie dost slavne.
No a pokial ide o mna, ja som po mame, rozplacem sa hrozne lahko. (resp. ani nie priam rozplacem, ale navrie mi ta obrovska guca v hrdle, priskrti sa mi hlas atd), co mi niekedy brani riesit stresove situacie. Ale nahodou mam plac rada, v spravny okamih dokaze byt velmi uvolnujuci a oslobodzujuci.
|
|
|
|
Neplačem.
Odôvodňujem si to tým, že som si zažila určité veci, ktoré ma nepoložili a prekusla som ich (smútok v kombinácií s plačom nechýbal), tak ak príde situácia, ktorá je síce možno na zaplakanie a veci tomu podobné, tak nesmútim, nejak sa oprášim a idem ďalej.
Občas mám sama pocit, že som taká necitlivka :))
Sú ale samozrejme situácie, resp. boli, kedy som plakať začala, musela - pomohlo mi to vyventilovať svoje pocity a niekedy sa ani inak ako slzami nedalo.
Mám pocit, že ženy sú tak všeobecne citlivejšie (respektíve aby som to uviedla na pravú mieru - ženy VIAC prejavujú svoje city, čo ešte neznamená, že sú citlivejšie, že?) a viac plačú a tie emócie dávajú najavo kedykolvek.
Občas pociťujem, že v niektorých situáciach u mňa plač druhých vyvoláva také pocity, že sú slabí a riešia to takto, lebo inak nevedia, prípadne je to u nich bežné.
Teda nejaký súhrn:
Neplačem. Málokto aj z mojich blízkych ma videl plakať - plačem len vtedy, ak je dôvod hodný mojich sĺz a pritom nemám pocit, že by som bola nejaký tvrdý človek alebo nebodaj zlý. Len to nie je u mňa pravidlom a skôr by som povedala že raritou.
Predo mnou plakalo už aj mužské pokolenie a nie raz - v tých situáciach som sa cítila viac než beznádejne a najmä preto, lebo sa to týkalo mňa a v takej situácií je to..
utešovanie a nejaké podobné hovorové srajdy (že to bude dobré a všetko sa to spraví) dosť mimo..
|
|
|
|
Yesterday.
|
|
|
|
obcas pride..ked je toho fakt dost...clovek si aj poplace :) teraz vsetok smutok vkladam do svojich uzasnych emackych textov:-D:-D
|
|
|
|
fúha.. neviem, asi niekedy na základke, ale v ktorom ročníku, tak to netuším. Aj keď musím priznať, že niekedy by som si to rád vymenil s babami a rozplakal sa. Takto mi v tom bráni akási hrdosť.
Ale to je zaujímavá úvaha, že muži by mali byť citlivejší ako ženy. Napríklad VRAJ sú ženy psychicky odolnejšie od prírody, keďže musia rodiť... tak neviem čo je na tom pravdy, lebo mne sa to v praxi moc nepreukázalo.
|
|
|
|
hm..naposledy som tak naozaj plakala včera..a dnes boli len také slzy v očiach
bývalého priateľa..a ma to riadne zobralo..a ešte brata..ale to len keď ide o rodinné problémy a to vtedy plačem aj ja..tak to beriem tak normálne..
|
|
|
|
19 
29 
18 