Prečo mi nepovieš ako ma Miluješ?
Prečo ma necháš rozmýšľať v bolestiach krutých?
Ako Ti povedať že mi ubližuješ?
Čím je to že ma vždy opúšťaš, keď sa potrebujem vyplakať na tvojej hrudi?
Čakáš na niekoho iného, pre koho si šetríš slová?
Zatiaľ čo Ti s plačom vravím, "Milujem Ťa" dookola.
Prečo ma vždy kruto necháš samého sa trápiť?
Ja sa vtedy nedokážem bezbolestne tváriť.
Asi pre Teba neznamenám toľko ako pre mňa Ty,
už nevládzem si sám na rany, dávať tvrdé záplaty.
Ak nemiluješ naozaj tak prečo mi to píšeš?
Keď vzápätí sa niečo stane a Ty zas odídeš.
Prečo som na všetko sám keď potrebujem Teba?
Prečo mám vždy pocit že pravá Láska je len klamstvo z neba?
Vždy sa snažím, dávam Ti všetko čo Ti len dať môžem,
opäť si preč, a ja viem, že s týmto si už nepomôžem.
Asi nie som princ na ktorého si celý život čakala,
ja som mal pocit že Ty si to, čo moja duša hľadala.
Prečo ja som tu vždy pre Teba a rozdávam sa Ti vždy celý?
Ty si preč, keď Ťa potrebujem, v očiach mi slzi zovreli.
Neviem ako ďalej takto budem vládať svetom kráčať,
ako viac žiť s pocitom, že ja pre Teba, Ty všetkým len nie mne.
Koľko nocí ešte budem musieť pre Teba v rohu izby plakať?
Ževraj je to dokonalé, no z jednej strany vzťah nie je.
Podľa Teba je to dokonalý, krásny, večný vrúcny vzťah,
ja sám blúdim, v noci plačem, v srdci cítim veľký strach.
Bolesť pier mi nedovolí, pozrieť sa Ti do očí,
cítim sa tak veľmi sám, v tme čo nikde nekončí.
Prosím len o kúsok svetla, prosím len to skromné málo,
ty radšej zhasneš aj to svetlo, čo sa v diaľke ligotalo,.
Čo má trápi nepoviem Ti, schovávam to pre seba,
a keby nie čo s tým spravíš? asi čakám priveľa.
Čakal som kým pochopíš, e pre mňa si môj celý život,
ja asi v tvojom nemám význam, voje hriechy vždy si priznám.
Myslel som si že si iná, že si vzácna, žasná,
čím viac Ťa moje srdce pozná, padá duša do prázdna.
Keď niečo spravíš, netrápiš sa, ako ma to všetko bolí,
ako bolí, že ma ranil človek, čo za život môj mi navždy stojí.
Netrápi ťa, ako ťažko dokážem sa na svet pozrieť veselo,
ty vnímaš to že máš radosť, zatiaľ čo vo mne pekné vymrelo.
Veď príde ďalší, možno zajtra, on to všetko napraví,
nebudú mu vadiť veci, čo sú zmyslom mojej popravy.
Nebude mu vadiť jednostranný veľmi chladný vzťah,
nepozrie sa na dušu, no na živočíšnosť v perinách.
Ja zatiaľ budem smutno kráčať po svojom tmavom svete,
po tom kde si bola tak čarovná ako Slnko v lete.
Zatiaľ čo ja budem trpieť, plakať, trápiť sa a hľadieť do tmy,
Ty budeš mať iného, na mňa rýchlo zabudneš, ja budem už ten posledný.
Zbožňoval som, Zbožňujem a stále budem iba Teba,
ja budem len jeden s kopy, posledný, čo chcú Ťa pre seba.
Zbožňoval som, Zbožňujem, len navždy Teba Slniečko,
dnes mám strach žiť bez Teba, bojím sa že skončí to.
Bojím sa, že skončia časy plné Lásky, časy plné tvojich očí,
bojím sa že príde deň keď mi Zem zastane, a už sa nikdy neotočí.
Bojím sa, že mocnej rieke, v ten deň vyschnú ramená,
možno bludy, možno pravda, ak pre Teba vôbec niečo znamenám......
|
23 
15 
33