Táto ukážka je iba prezentáciou (na požiadanie) mierne akčnejšej časti diela, preto ospravedlňte, že má akosi pramálo spoločné s udalosťami v TD4. :D
Osoby a obsadenie:
John R. - tento nepotrebuje predstavenie, vraj jedna z hlavných postáv v knihe, ale miestami riadny tĺk. :P
Ramiola Essente - pracovníčka Turistických kancelárií na kráteri Hortensius, hosteska a sprievodkyňa na výletných turistických trasách, veľmi prísne dodržiavajúca všetky predpisy, čo sa nezhoduje/nezhodovalo tak celkom s plánmi jej dcéry.
Celeste Essente - dcéra vyššie menovanej, neposedné to dievča, ašpirujúce pokračovať v šľapajach svojej milej matere, teda tiež zamestnankyňa turistického oddelenia. Vzťah s matkou, ako to občas býva, bol značne problematický, pretože chodiť sama bez dozoru na trasu C (najobtiažnejšiu) kým sa človek nehonosí titulom "sprievodca" je zakázané, avšak na získanie sprievodcovského titulu musí mať zamestnanec kancelárií pre zmenu aspoň 100 potvrdených prechodov. Teda ani z voza, ani na voz. Preto Celeste, s drzosťou jej vlastnou, neraz unikla svojej matke a prepašovala sa von na trasu C bez jej vedomia/dovolenia. Toto ako jedna z mnohých drobností tiež neprispievalo k zlepšeniu ich medzimatersko-dcérskemu vzťahu.
hyberfibre - veľmi pevný motúz, z ktorého sa dá upliesť poduška a na nej sa je možné v závere trasy spustiť na predlhej kĺzačke. Johnovi tento akosi ostal z minulého dňa a rozhodol sa ho čestne vrátiť kanceláriám.
Podstatou však je, že John sa zúčastnil so svojimi milými kamoškami prechodu turistickou trasou, no nikto ho neupozornil na to, že sa práve koná oslava jubilea, a tak sa nechtiac stal jednou z hviezd osláv, keďže z ich snahy o turistiku vznikol i dokumentárny film. Chuuuudaaak... :D:D Ramiola, sťa pracovníčka kancelárií, celú oslavu uvádzala (hostovala) a týmto činom sa s ním nemohla nezoznámiť. Na druhý deň si šiel John pozrieť, ako vyzerá táto zákerná a ťažká trasa zhora, z jeho rakety a neodolal i pokušeniu navštíviť Ramiolu. Tu začína naša ukážka:
Ramen sa v tomto okamihu, upevniac si podľa predpisov, či skôr podľa zdravého rozumu prilbu na hlavu, rozlúčil s Amigou a vystúpil von. Začal pomaly skákať klokaním krokom k centru mesačnej turistiky, vzdialenému asi päťsto metrov od pristávacej plochy. Darilo sa mu dobre, ale musel si zvykať znova na fyzikálne odlišnosti svojho skafandra. Tento bol trocha ťažší ako mesačný i s plnou výbavou, a tak jeho skoky boli kratšie a ťarbavejšie. Bol napokon dimenzovaný do voľného priestoru, kde na hmotnosti príliš nezáležalo. A farba bola tiež čierna hlavne kvôli maskovaniu pred nepriateľom, ak sa napríklad musí pilot katapultovať z poškodenej rakety, nech ho nepriatelia hneď nenájdu. Biely skafander by bol ako päsť na oko. Na druhej strane, čierny vyzeral veľmi elegantne. Málokde sa vidia čierne skafandre.
Práve statočne dohopsal k budove. Chvíľu váhal, či má vojsť a v ruke žmolil hyperfibre. Nabral dostatočnú odvahu a vykročil. Prešiel hermetickými dverami a ihneď ako vstúpil do vnútra budovy, si sňal dole prilbu. Videl, ako Ramiola práve prijíma nejakú skupinku ľudí, tak čakal v poradí. Milo ich usmernila a skupinka sa vybrala na trasu B.
- Ahoj! - pozdravil ako prvý Ramen.
- Vítam vás Ramen! Och, prepáč... Ahoj, Ramen! Vedela som, že sa vrátiš... - pozerala na neho s mierne sklopenými očami.
- A vrátim sa aj budúci víkend. Tu je niečo, čo by som rád odovzdal nejakej zodpovednej osobe, - podal jej hyperfibre.
- Ale to nemuselo byť... Ďakujem veľmi pekne. Videla som ťa tam vonku, - ukázala smerom cez dvere na trasu C. Potom trocha zneistela, keď sa tváril dosť neurčito. - Tá raketa, však?
- Áno, prišiel som sa na trasu C pozrieť, ako vyzerá zhora, - usmial sa. Videl, ako ohníky v Ramioliných očiach pohasli, tak rýchlo dodal. - No a samozrejme aj na teba.
Ramiola vylúdila široký úsmev.
- Si rob srandu... - karhala ho.
- A to už prečo? - tváril sa udivene a maximálne nevinne.
- To poradie bolo určite zámerné, ale chápem to, - zasmiala sa. - Však, nemôže ťa mať každý iba pre seba... Je to asi takto normálne.
- Poradie bolo ale opačné. Najprv som sa zastavil tu a až potom som šiel na trasu, - zdôraznil. - S tým vlastnením máš ale pravdu. Nechystám sa teraz na nijaký vážnejší vzťah... - zasekol sa. - Ale to mi vôbec nezabráni v tom, aby som sa tu často zastavil a pozrel, či si mi ešte stále rovnako sexy, - pohladil ju po líci.
- Ďakujem, budem sa udržiavať vo forme, - sľúbila mu s úsmevom. - Viac ma ale trápi Celeste.
- Ale však včera sa váš vzťah zlepšil, nie? - nechápal.
- O to mi nejde. Je to naozaj vynikajúce. Ale neuniklo mi, ako sa rapídne zmenila. Však čo by som to bola za matku, keby som si to nevšimla, že hej? - spýtala sa viac menej sama seba. - Mám obavy, že sa veľmi upne na teba. A nemá jej cenu teraz dohovárať alebo niečo riešiť. Je proste v takom veku.
- Áno, je, - potvrdil. - Je to veľmi smutné, ale tvoja dcéra sa asi zamilovala. A do toho najhoršieho možného v celej Galaxii. Ale neboj sa, my ju z toho vyliečime! - zamával päsťou v povetrí, čím sa snažil Ramiolu trocha rozveseliť. Tá sa nad týmto jeho gestom aj patrične zasmiala.
- Bodaj by to bolo také jednoduché, ako prehnúť cez koleno a dvadsaťpäť na zadok. Ale to už v tomto svete nezaberá. Možno tak pred tisíc rokmi by sa dalo, ale teraz...
- Netráp sa tým, - prerušil ju. - Vyrieši sa to. Budem ju vláčiť kdekade a ukazovať jej všetkých, čo sú lepší ako ja a potom ju na niekoho naviažem.
- Hehe, - zasmiala sa veľmi veselo. - To znie, ako keby bola moja dcéra iba vodík v chemickej reakcii, ktorý sa dá iba tak naviazať na najbližší fluór.
- Nikdy nepodceňuj tmavú stranu sily! - povedal teatrálne s pomalým a hlbokým hlasom, vypožičajúc si túto vetičku z jedného veľmi slávneho filmu z dávnej doby, blízkej jeho.
- Tak toto sa mi naozaj páčilo, - hlasno sa smiala Ramiola. - A myslela som si, že po tom včerajšom filme ma už ničím nebudeš vedieť prekvapiť a predsa!!! Dobre teda, tak mi ju na niekoho naviaž. Ale podmienkou je, že musí byť aspoň taký dobrý ako ty! Jasné?
- No... ehm... eee.... no... Musí? - spýtal sa s divným výrazom tváre.
- Tak už chápeš, kde je problém? - zasmiala sa.
- Ale pozri, - výraz jeho tváre bol plný nádeje. - Všetko je iba relativita kontrastov! Ak ja začnem piť, chodiť otrhaný a občas raketou niekam nabúram, vzápätí bude veľmi veľa mužov oveľa lepších ako ja. Hmmm?
- Tak toto riešenie sa zamieta, - zakývala hlavou nesúhlasne. - Je istá pravdepodobnosť, že by to zafungovalo, teda teoreticky, ale nikdy nevieš presne, čo by bol finálny výsledok.
Ramiola sa uprene pozrela kamsi do diaľky a po krátkej chvíli povedala:
- Budúcnosť je v tejto veci veľmi nejasná.
- Ty "vidíš"? - spýtal sa prekvapený Ramen.
- Auru? Duchov? Udalosti minulé a čiastočne budúce? Áno. Dar z detstva, keď som sa utopila v bazéne a navrátili ma do života rýchlym zásahom. Bola som už štyri minúty klinicky mŕtva a toto mi ostalo z tej "druhej strany", - vysvetlila mu.
- Tak preto si stále tvrdila, že anjel? - spýtal sa opatrne.
- Nuž, krídla som ti samozrejme nevidela, ale tvoja aura mi vypaľovala oči. Vo filme si ju určite videl aj sám. Hm?
- Videl...
- Počkaj prosím, - odsunula ho miernym pohybom ruky nabok. - O-hayó gozaimas! I tama deská? [Dobré ráno! Ako sa máte?]
Skupinka Japoncov so zdvorilým úklonom odpovedala a na to Ramiola odvetila s úsmevom:
- Ídes [Dobre], - a taktiež so zdvorilým uklonením im ukázala cestu smerom na trasu B a poďakovala za návštevu a odzdravila sa: - Dóžo... Dómo arigató. Sayónara! [Prosím... Ďakujeme pekne. Dovidenia!]
- Ježiši, nádhera! - pozeral na ňu s veľkými očami. - Tak takúto perfektnú japončinu som naposledy počul od Mayumi Yotsu-schi, - hneď prešiel na japončinu a spýtal sa Ramioly, či sa má naozaj dobre, keď už povedala "Ídes". Tak tá mu odpovedala, že všetko je v najlepšom poriadku, ale keď ju neprestane provokovať, tak s ním prerazí tie sklenené dvere. Čo Ramen patrične pochopil a radšej prešiel späť na angličtinu. - Ježišíí, ja som sa asi do teba normálne zamiloval!
- Čo blbneš? - spýtala sa ho nedôverčivo. - Však ovládať veľké množstvo cudzích jazykov je teraz úplne prirodzené!
- Jaj, tak potom OK...
- Eeee, čo si hovoril o tom zamilovaní sa? - okamžite ho zastavila.
Obaja sa rozosmiali nad komickosťou celej situácie.
- Tebe naozaj stačí veľmi málo na to, aby si sa buchol, že? - použila tento zvláštny slang pre zaľúbenie sa.
- Nooo, stačí, aby bolo dievča sympatické, pevný zadok, ploské brucho, vedelo japonsky a som celý bez seba, - bonzol to na seba.
- S vami mužmi je to celé nejaké jednoduché. Počkaj prosím...
Prišla ďalšia skupinka turistov, lepšie povedané rodinka s malým dievčatkom a chlapcom. Ramiola ich opäť veľmi milo privítala a rýchlo z nich dostala, že majú záujem o trasu A. Vysvetlila im podstatu bezpečnosti a nanavigovala ich smerom ku dverám trasy a popriala príjemnú zábavu strávenú na prehliadke exponátov. Ako tak odchádzali, dievčatko sa ozvalo:
- Aha mami, oci, vsak to je Lamen!
- Kto? - spýtal sa otec.
- No pledsa Lamen.
- Aha, Ramen, jasné... - pokračovali ďalej vo svojej ceste.
Ramiola iba krútila hlavou, pozerajúc Ramenovi do očí.
- Už máš aj malú fanynku. Počúvaj, neotvoríme si tu biznis? Posadím ťa za stôl, budeš dávať autogramy a celé centrum mesačnej turistiky bude praskať vo švíkoch. Hm?
- Jasné, - kývol hlavou súhlasne. - A večer mi budú musieť prioperovať novú ruku. Už ma vidíš! A to je dovolené, aby také malé deti šli na turistiku do otvoreného priestoru?
Ramiola sa na neho divne pozrela.
- Prečo by to malo byť zakázané? - nechápala. - Však sú pod dozorom rodičov a ak majú dobre utesnený skafander, nič sa nemôže stať. Je to absolútne normálne, že deti od troch rokov pod dozorom rodičov môžu kľudne do priestoru!
- Aha, ale dvadsaťročné bez dozoru nie, však? - zaútočil na jej najcitlivejšie miesto.
Pozrela na neho takým chladným pohľadom, aký u nej ešte nevidel a normálne sa preľakol.
- Naozaj si niekedy myslím, že si Luc* sám o sebe!
- To povedala Jane, - bránil sa, - nie ty...
- Nemení to nič na skutočnosti, že...
Ramiola sa zasekla a nevedela, čo chcela povedať. Uprene na ňu pozeral a čakal, čo z nej vylezie, ale nejako sa nevedel dočkať.
- Že? - chcel jej pomôcť zopakovaním posledného slova.
- Že... - pozrela sa na neho s hrôzou. - Neviem, čo som chcela povedať!
- Že ma miluješ, - pozeral do jej hlbokých očí.
- Že ťa milujem... Čo?! - prebrala sa k plnému vedomiu a neverila, čo to povedala. - Tak to teda nie!
- Ále áno, - smial sa.
- Ále nie! - povedala rozhodne.
- Ó áno.
- Ó nie!
- Ó nie.
- Ó áno! - už Ramiole pomaly dochádzala trpezlivosť, tak toto povedala oveľa dôraznejšie.
- Ó nie...
- Prestaň! - zakričala vtom na celú sálu, len čo si uvedomila, ako ju opäť prekabátil, keď miesto svojho áno povedal nie. Okamžite sa otočila do sály a ospravedlnila sa: - Prepáčte, to patrilo tomuto pánovi. Ospravedlňujem sa. Ďakujem, - našťastie sa všetci vrátili k svojej činnosti.
Prudko sa k nemu obrátila a očakával, že mu prinajmenšom strelí jedno zaucho, v tom lepšom prípade. Alebo mu tresne do brucha, ako to bolo zvykom u Jane i Anesty. Preto ho jej reakcia zastihla úplne nepripraveného. Zdrapila mu obrubu skafandra okolo krku a so slovami:
- Poď sem, ty moja tmavá strana sily! - si ho silno pritiahla k sebe a vášnivo pobozkala.
Ostal úplne vyjavený a nechápal, kde sa v takej jemnej žene našla tá brutálna fyzická sila. Ukážkovo ho bozkala snáď aj dvadsať sekúnd a potom ho zrazu od seba silno odstrčila, až takmer stratil rovnováhu.
- Ufff... Si na mňa prisilná... - vyliezlo z neho, keď získal opäť svoju stabilitu.
- Bola som sprievodkyňou na trase C a denne som ju absolvovala niekoľkokrát.
- Oj, tak to by som nerád videl tvoje svaly...
- Ale nie, ak čakáš nejakú kulturistku, tak to nie. Možno vyšportovanejšie telo áno, ale vyslovene hora svalov teda nie, - upokojovala ho. - A mám aj hodiny špeciálneho výcviku.
- A to je aký? - pýtal sa zvedavo.
- Nejaké staršie bojové umenia. Jedno z pravekej Číny a jedno z Rusi. Čuan-Fa (kung-fu) a rukopašný boj. A tak trocha japonské karate...
- Super! To je moje dievča! - povedal hlasno. - Priateľský súboj??? - napäto očakával jej odpoveď.
- Nie, si v nevýhode, máš skafander, - odmietla ho.
- To nevadí! Ber to ako prirodzený hendikep. Tak?
- No dobre teda. Priateľský súboj! Do strehu, - zakričala. - Prehráva, kto sa prvý ocitne na zemi!
Ramen odhodil prilbu, tá letela a až stena ju zastavila. Našťastie sa nerozbila. Ani prilba, ani stena. Pri jej dopade obaja stáli v bojových postojoch. Prvý výpad urobil Ramen, aby dal takto možnosť sa Ramiole brániť. Perfektne jeho útok odblokovala ľavou rukou a pravou sa mu jemne dotkla pleca.
- Zásah, - povedala okamžite.
- Pochopiteľne, - súhlasil, ale okamžite ju tiež potľapkal svojou pravou rukou po brušku. - Len tak medzi nami, zásah.
- Sakra, - pozrela prudko na neho a zaútočila. Jej ruky sa obrovskou rýchlosťou mihali vo vzduchu a mal čo robiť, aby každý úder správne vyblokoval. Silno sa odrazil a preletel ponad Ramiolu a dopadol tesne za ňu chrbtom k nej a prudko vystrčil zadok, ktorý narazil do jej a milú Ramiolu posotil o dva metre.
- Ty!... - obrátila sa v momente. - Do strehu! - a už letela vzduchom s nádherným skokom a vystretou nohou. Trafila Ramena presne do pŕs, ale ten preletel iba štyri metre a znova stál na nohách. Dvoma premetmi bol opäť pri nej a urobil dva vysoké výkopy a jednu otočku, čo Ramiolu posunulo o tri metre dozadu, ako sa im snažila vyhnúť. Bolo to veľmi natesno, zakaždým sa jej takmer dotýkal. To sa už však všetci prítomní zhrčili a pozorne sledovali toto úžasné divadlo. Zakončil svoje kopance jemným štuchnutím Ramioly nohou do pŕs, pričom sa jej iba symbolicky dotkol, ale i tak sa šmýkala zo dva metre. Ako dopadol nohami na zem, pomasíroval si prsia a povedal:
- Auuu... - to bolo ešte kvôli tomu Ramiolinmu kopu, ktorý ho trocha bolel. Nestrácala však čas a opäť zaútočila. Teraz ona predvádzala vysoké kopy do úrovne hlavy a nohy jej nádherne lietali až nepochopiteľnou rýchlosťou. Ramen však zachytil jej pravú nohu v povetrí pravou rukou, aj keď sa to zdalo úplne nereálne a ľavou rukou ju pleskol po zadku. To vyvolalo potlesk obecenstva. Obaja však boli tak vnorení do boja, že si to vonkoncom neuvedomovali. Odrazila sa ľavou nohou a keď bola vo vzduchu, prudko kopla pravou a tým odstrčila Ramena, ktorý v okamihu kopu ešte stále držal jej nohu, na päť metrov. Ironicky sa zasmiala a urobila gesto pravou rukou, ktorým ho pozývala k sebe, aby pokračoval. Nelenil a so svojím kiai [útočný výkrik v karate] zaútočil. V tom okamihu sa spustil boj na život a na smrť. Teda aspoň pre bežného diváka to tak vyzeralo. Ramiola sa už naozaj veľmi namáhala a robila čo len mohla, aby ho vyblokovala. Údery svišťali vzduchom. Z neznámeho dôvodu si zrazu úlohy vymenili a útočila ona. V tom okamihu mal už Ramen krvácajúce ústa a Ramiole viali jej dlhé vlasy, ktoré boli pôvodne zakrútené v cope a pripnuté na temene hlavy. A mala mierne natrhnuté šaty.
- Tak sa bráň! - zakričala na neho a skočila nádherný skok, ktorý keby ho zasiahol, mu snáď aj odnesie hlavu. V poslednom okamihu sa sklonil a dopadla asi meter za ním. Nelenil a podkopol jej zozadu nohu a ako padala na chrbát dole, tesne nad zemou ju chytil a držal v náručí, asi dvadsať centimetrov nad zemou.
- Vzdávaš sa? - spýtal sa jemne, akoby držal lásku svojho života.
- Čo vy tu dvaja stvárate? - ozval sa známy, karhajúci hlas.
Ramen sa tak preľakol, že pustil Ramiolu, pričom tá tresla na zem s nepríjemným zvukom "žuch!" a okamžite sa narovnal.
- Auuu! - ozvala sa Ramiola zospodu.
- Och prepáč, - ospravedlnil sa a pomohol jej na nohy.
- Tak čo ste stvárali? - znela prísne otázka. - Človek vás tu nechá o samote na pár minút a už sa bijete!
- Prepáč Celeste, - ospravedlňovala sa Ramiola. - Bol to iba taký priateľský súboj...
- A kto vyhral? - zaujímala sa zvedavo Celeste.
V okamihu Ramen ukázal ukazovákom na Ramiolu a Ramiola na Ramena. Tento rozhovor sa udial za hlasitého potlesku prítomného publika, ktorému sa evidentne táto akcia veľmi páčila. Ramen si utrel krv z úst a Ramiola sa snažila napraviť si natrhnuté šaty.
- Od kedy si to videla? - spýtal sa.
- Od okamihu, ako mama zrevala, že prehráva ten, kto sa prvý ocitne na zemi!
- Oj... to znamená od začiatku... - hanblivo sklopil oči.
- Prehrala si, mama, - pozrela na ňu Celeste.
- Nie, neprehrala, - nesúhlasil. - Keby si nezasiahla, nepustil by som ju. Tento súboj ešte nie je dokončený.
- Ale je, - ozvala sa Ramiola. - Vyhral si. Mal si ma vo svojej moci a rozhodoval si o mojom živote alebo smrti.
- Vôbec nie, - nedal sa. - Jednoduchou otočkou by si ma dostala na zem, pozri! - Nasimuloval polohu, v ktorej sa Ramiola nachádzala tak, že sa držal rukami tesne nad zemou. Vykonal prudký premet odrazením sa iba nohami a keby ho niekto držal ako on Ramiolu, toho dotyčného by jednoducho priľahol a zatlačil svojou váhou tela na zem.
- Vidíš? - spýtal sa.
- Sakra... - vyslovila Ramiola. - Tak toto je úžasné, - v tom okamihu klesla na kolená, sklonila hlavu, držiac obe ruky zopäté a pokorne povedala: - Sensei, odpusťte mi moju trúfalosť vyzvať vás na súboj, prosím, učte ma!
______________
* Luc = Lucifer
|
34 
22 
96