Keď ma držíš v objatí, ja vznášam sa v oblakoch.
Hlava sa mi zatočí, strácam sa v dotykoch.
Tvoje bozky, pohladenia sú ako krásny sen,
nech sa noc neskončí, to jediné chcem!!!!
Ja viem, že máš rada keď po tele ťa hladím,
a ja ti tvoju lásku v podobe bozkov vrátim.
Vezmi ma so sebou na krídlach túžby,
spolu mi zvládneme tie životné skúšky.
Všetko som to písal keď si bola pri mne,
no to som netušil že príde lúčenie.
Teraz neviem či tú báseň dopísať,
či sa nato jednoducho vykašľať.
So slzami v očiach píšem tieto riadky,
ako spomienku na vzťah síce krásny, no krátky.
A tak už len pár slov ukryté v mojom srdci,
pár otázok, ktoré ma trápia celé noci.
Prečo sa nedá zabudnúť nato, že ma srdce bolí?
Prečo tá minulosť za mnou neustále chodí?
Prečo sa to nedá vymazať a mať ešte nádej?
Prečo sa nedá zabudnúť a ísť jednoducho ďalej??
|
21 
32 