Kráčala pomaly, neisto, nevedela čo bude, čo ju čaká. Strach jej zvieral žalúdok. Už o tom spolu hovorili, ale aj tak...
Obavy neprešli. Pomaly otvorila dvere a on tam sedel, nerobil nič, iba sedel. Tváril sa, že ju nevidí. Hrabal sa v notách a pohmkával si akúsi melódiu. Poznala ju, ale bola pre ňu bez mena...
„Dobrý deň pán učiteľ.“ Formálny pozdrav, jeho úsmev na tvári...nič sa nezmenilo obavy boli zbytočné ich zvláštny vzťah pokračuje bezo zmien. „Chýbala si mi“... pár slov a začal hrať melódiu, ktorú ona bude musieť zopakovať...“tá červená čiapka ti pristane si ako z rozprávky“...a melódia doznieva. Len dva nádychy a zahĺbi sa do hry. Nejde jej to, mýli sa, nezbedné noty jej unikajú...hrá to znova a znova. „Zozadu vyzeráš ako bratranec Id“, počuje zrazu..a ty ako strýko Fester, chcela povedať ale slušné vychovanie nedovolí. Ukladá ďalej nepodarené noty na dierky pod prstami, ktoré sú celkom spotené...melódia pomaly doznieva ďalšia hodina končí... za dverami výdych plný úľavy.
|
14 
25 
31