pokracovanie predosleho pribehu:
stala som za stromom a pozorovala ho. ked sa mlady muz ocitol sam pomaly som sa k nemu priblizila. ked ma zbadal najpr na mna pozrel nechapavym pohladom a opytal sa :,, ty ides na nejaky karneva ?´´ ked som vsak vytiahla dyku a jej cepel sa zaleska vo svite mesiaca pochopil. povedal: ,,prisla si si po mna?´´ neodpovedala som mu. ked som sa k nemu priblizila a videla mu lepsie do tvare vyzeral ze vie kto som a preco som pri nom. s kludom vyhlasil ze ho mozem zabit. no ja som zrazu nechcela. pocitila som v tele teplo. uvedomila som si ze som pocitila lasku... zalubila som sa do jeho tmavych oci a este tmavsich vlasov. a nie len do nich ale do celeho andreja. bolo vidiet ze on citi to iste. nevedela som sa pohnut. povedal mi: ,,zabi ma rychlo ty moj anjel smrti... som rad ze si po mna prisla prave ty.´´ neboli potrebne ziadne slova. obaja sme vedeli ze citime to iste a je to intenzivne. no ja osm ho musela zabit. ked s aku mne priblizil aby ma pobozkal stalo sa to. zabodla som donho dyku. jeden, dva, trikrat. vykrikol od bolesti. drzal sa ma a pomaly klesal k zemi. bola som cela od krvy. po lici mi stiekla slza. pozrel na mna. v jeho ociach sa zracilo sklamanie a pocit zrady. ano, zradila som ho! jeho telo uz lezalo na zemi a on posledny krat vydychol. dalsi clovek, ktoreho som zabila. citila som este vacsiu samotu ako pred tym. chytila som ho aby som ho preniesla pod sochu (bola to socha kam som ukladala kazde mrtve telo a ono potom zmizlo). no ihned som ho pustila. jeho telo ma palilo a nemohla som sa ho dotknut. skusila som to znovu. na rukach sa mi objavili hlboke zarezy a zacala odtial vytekat krv. nonebola cervena ale cierna. vsetko zrazu zcernelo. moje kridla boli zrazu ovela tazsie ako obvykle. zacalo sino snezit. bolo to zvlastne. sneh nebol biely ale cerveny. az neskor som si uvedomila ze nesnezi ale na moje vlasy dopada krv. krv vsetkych, ktory mojou vinou zomreli. teraz som znovu pocitila ostru bolest. ako vtedy pred desitimi rokmi. rozliehala sa po celom tele. ja som zistila ze zomieram. zabila som lasku a tak teraz za to budem pykat. kazdy kto zabije lasku a to nie len cloveka ale i lasku niekoho ineho ze to bude tvrdo pykat. ale pre mna to bolo oslobodenie. uz som nezabijala. uz nikto o mne nikdy nepocul a vsetci velmi rychlo zabudli ze som niekedy zila a brala zivoty. vstko som to pozorovala. heh aka ironia. teraz sa moja dusa prechadzala po miestach kde lusia vdaka mne prisli o zivot. a toto ma caka celu nekonecnu vecnost. ale uz som necitila ziadne pocity. bola som ciastocne slobodna...
neviem co som tym chcela napisat. asi ani nic. len som sa rozpisala a nevedela zastavit. |
| blackaangell |
 19 |
|
|
14 
