Nie som na seba hrdý, ale zistil som, že som strašne majetnícky. Voči jednej kamarátke akoby mi vadilo, že nedá vedieť o každom svojom kroku, ale keď hej, tak som akoby "sám so sebou spokojný". Ak nie som prvý po jej priateľovi, tak robím žiarlivostné scény a vyčítam jej veci, na ktoré nemám právo. Niekde som sa aj dočítal, že existujú ľudia typu "záchranca", ktorý je kamarát len vtedy, ak môže pomáhať a cez to manipulovať a ovládať, a potom "prenasledovateľ", že jej všetko vyčítam, na čom je väčšinou aj štipka pravdy, ale tiež by som to nemal robiť. Teda uvedomujem si, že som majetnícky-záchranca-prenasledovateľ, čo je strašne smutné, a z podstaty veci to robím práve ľuďom, na ktorých mi strašne záleží, a prichádzam o nich. Pri najmenšom náznaku neúprimnosti zaútočím podľa už spomínanej schémy.
Čiže, je dobré, že si uvedomujem svoje chyby, ale neviem na nich popracovať. Máte nejaký nápad? Postup? Návod? Už som myslel aj na to, že mi tá konkrétna osoba ani nechýba, len mi chýba pocit, že odo mňa závisí a potrebuje ma, a ja že som stred vesmíru, lebo mám málo sebavedomia.
No nič, fakt ma zaujíma váš názor. |
| ja97 |
 97 |
|
|
